PVD je vysoko ekologická technológia nanášania povrchovej úpravy.

Niekoľkonásobne vyššia odolnosť a dlhšia životnosť.

PVD (z angl. Physical Vapour Deposition) je progresívna fyzikálna metóda vákuovej depozície (nanášania) povlakov z plynnej fázy. Spoločným znakom týchto techník je skutočnosť, že sa spravidla vychádza z pevného substrátu (na rozdiel od techník chemickej depozície, kde sú zložky v plynnej fáze). Takmer všetky kovy, ktoré sa nedajú chemicky rozložiť je možné touto technológiou nanášať v tenkých vrstvách. Výmenou terčíkov je možné získať viacvrstvové povlaky. Technológia PVD je najčastejšie používaným spôsobom, ako získať lesklý kovový povlak nielen na povrchu polymérnych súčiastok alebo fólií, ale je vhodná aj pre pokovovanie keramiky, skla a kovov.

Svojimi výnimočnými vlastnosťami sú známe povrchy

• nitrid titanu TiN, ktorý vyniká vysokou tvrdosťou a húževnatosťou,
• titan-aluminium nitrid TiAlN vyniká vysokou oterovzdornosťou