Stefano Giovannoni

Stefano Giovannoni je taliansky dizajnér. Narodil sa v meste La Spezia v roku 1954, vyštudoval architektúru vo Florencii v roku 1978, momentálne žije a pracuje v Miláne.

Po úspešnom ukončení štúdií pôsobil od 1979 do 1991 ako vyučujúci a výskumný pracovník na rôznych školách, napríklad na Fakulte architektúry vo Florencii, Domus Academy v Miláne, alebo Del Progetto v Reggio Emilia. Zároveň pôsobil aj ako profesor priemyselného dizajnu na Univerzite architektúry v Ženeve.

Pracoval nielen ako architekt, ale aj ako priemyselný dizajnér a interiérový dizajnér, najmä so zameraním na výrobky z plastov. Spolupracoval so spoločnosťami ako Alessi, Cedderoth, Deborah, Fiat, Flos, Hannstar, Helit, Henkel, Kokuyo, Inda, Laufen, Lavazza, Magis, Oras, Oregon Scientific, Seiko, Siemens, 3M a mnohé iné. Veľmi úspešné výrobky navrhol najmä pre Alessi, konkrétne sériu riadov Girotondo, príbory Mami či originálnu sanitu Il BagnoAlessi. Za zmienku stojí aj ikonická moderná barová stolička Bombo pre značku Magis.

Giovannoni spolupracoval aj so značkou Olivari, pre ktorú v roku 2012 navrhol nezameniteľnú kľučku Globe. Vznikla pretláčaním priehľadného plastu na kov, sám dizajnér o nej povedal: „Uvedomili sme si, že hoci to bolo jednoduché, tento produkt chýbal v širokej a rozmanitej krajine existujúcich kľučiek. Preto sme sa rozhodli vyrábať ho v ‚základnej‘ verzii, iba v kovovom prevedení.“

V roku 1980 získal cenu Shinkenchiku Residential Design Competition, o ktorej rozhodol Kisho Kurokawa a cenu Concorso per una Piazza a Santa Croce sull’Arno. V roku 1985 získal druhú cenu na súťaži o rezidenčný dizajn Shinkenchiku. V roku 1989 získal spolu s Andreom Branzim a Remom Butim cenu Concorso per la ristrutturazione del centro storico di Castel di Sangro.

Niektoré z jeho projektov získali ocenenie Design Plus na Frankfurtskom veľtrhu Ambiente 1994, 1996 a 2003, ocenenie 100 % Design v roku 1997 v Londýne, ocenenie Forum Design Hannover v roku 1999, cenu ISH v 2003 a Compasso d'Oro v rokoch 1996 a 1998. Jeho diela sú súčasťou stáleho archívu Centra George's Pompidou a zbierky MOMA (New York).