Nezobrazovať reklamu
Baghdad, 1950-2016

Zahaj Hadidová, zakladateľka Zaha Hadid Architects (ZHA), bola v roku 2004 udelená Cena za architektúru Pritzker. Odvtedy skoro každoročne bola ocenená prestížnymi cenami za architektúru. Každý z jej priekopníckych projektov vychádza z viac ako tridsiatich rokov skúmania a výskumu vo vzájomne prepojených oblastiach urbanizmu, architektúry a dizajnu. Hadid zastávala početné posty a hosťujúce profesúry na univerzitách po celom svete vrátane Columbie, Harvard a Yale.

kľučky na dvere Chevron - chróm leskChevron - chróm lesk
kľučky na dvere Chevron - antracitChevron - antracit
kľučky na dvere Chevron - chróm matChevron - chróm mat

 

Práca spoločnosti Hadid integruje prirodzenú topografiu s ľuďmi vytvorenými systémami, čo vedie k inováciam s novými technológiami a dôsledným presadzovaním hraníc architektúry a dizajnu.

Najslávnejšia architektka sveta Zaha Hadid, ktorej vizionárstvo pomáhalo redefinovať architektúru pre 21.storočie, čelná predstaviteľka dekonštruktivizmu. Narodila sa v roku 1950 v Bagdade, študovala matematiku na univerzite v Bejrúte a následne architektúru na londýnskej Architectural Association School. Tu sa stretáva s Remom Koolhaasom, Danielom Libeskindom či Bernardom Tschumim. Práve u Rema Koolhaasa obhájila svoju diplomovú prácu (1977) a nadviazala spoluprácu v jeho ateliéri Office of Metropolitan Architecture (OMA). Zároveň zostala učiť na univerzite až do roku 1987 a neskôr pôsobila ako profesorka na svetových univerzitách ako Columbia, Harvard, Yale, či Vysokej škole výtvarných umení vo Viedni.

V roku 1980 sa Zaha Hadid osamostatnila a založila v Londýne vlastný ateliér - Zaha Hadid Architects. Prvý projekt, The Peaks Spa v Hongkongu, získala už o dva roky, no nikdy nebol postavený. Prvej realizácie sa dočkala až v roku 1993, ktorou bola hasičská stanica fabriky Vitra vo Weil am Rhein. Skutočným prelomom v jej kariére sa stala stavba Galérie súčasného umenia v Cincinnati v Ohiu, po ktorej jej začali vo veľkom pribúdať projekty po celom svete.

Zaha Hadid získala za svoje dielo množstvo ocenení. V roku 2004 ako vôbec prvá žena získala Pritzkerovu cenu, v roku 2009 Praemium Imperiale, či dva roky po sebe aj prestížnu britskú Stirlingovu cenu alebo Royal Gold Medal od Royal Institute of British Architects. Za jej prínos v oblasti architektúry jej bol v Británii udelený šľachtický titul Dame Commander of the Order of the British Empire. Objavila sa v rade rebríčkov najvplyvnejších ľudí sveta a jej celoživotné dielo bolo vystavované okrem iných aj v Guggenheimovom múzeu v New Yorku.